reklama

Michaľany ako precedens s nechcenými následkami

Súd povedal A, niektoré média, za podpory niektorých aktivistov, až hystericky "mečia" Béé, ale teraz je treba pokojne a realisticky povedať C. Iste, hneď na začiatku treba dodať, že umelá etnická segregácia je zlo. Otázkou aj svedomia je, či v škole išlo o etnickú segregáciu, alebo normálnu pomoc tým, ktorí ju potrebujú. Potrebujú ju aj preto, aby sa mohli neskôr čo najviac začleniť do spoločnosti.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)

A: 5. decembra rozhodol Okresný súd Prešov o tom, že Základná škola s materskou školou Šarišské Michaľany protiprávne segregovala Rómske deti tým, že v škole, ktorá ma 24 tried a 442 žiakov, z toho vyše 250 z rómskeho etnika, je 12 čisto rómskych tried. Súd na základe žaloby organizácie Poradňa pre občianske a ľudské práva a Amnesty International rozhodol, že škola musí protiprávny stav odstrániť a umiestniť deti v 1. až 7. ročníku do tried s ostatnými deťmi, ktoré nie sú rómskeho pôvodu. Podľa mojich vedomostí tak rozhodol aj napriek petícii niektorých rodičov rómskych žiakov, ktorým stav v základnej škole vyhovoval.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Chcem zdôrazniť, že ak pripustíme čo i len v niektorých prípadoch profesionálny a ľudský rozmer, tak škola mala záujem aj na tom, čo je jej povinnosťou: rešpektovať aj sociálne a kultúrne potreby žiakov, aj individuálne schopnosti.

Béé: Žalobcovia sa rozhodli všetkým dopriať príjemné a pokojné vianočné sviatky, a o rozhodnutí informovali denník SME pre istotu až 9.1.2012. A strhol sa mediálny hysterický cirkus, ktorý chvíľkovo dokázal úspešne na stránkach novín zatlačiť aj mediálne pretriasanú gorilu. Médiá skoro univerzálne školu v Šarišských Michaľanoch odsúdili skôr, než mali skutočnú šancu zoznámiť sa podrobne so situáciou. Následne začali deliť svet na dobré školy, ako napríklad v Medzeve, a zlé, ako (implicitne) škola v Šarišských Michaľanoch. V piatok mimovládne organizácie Amnesty International Slovensko, Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť, Nadácia Milana Šimečku, People in Need Slovenská republika, Poradňa pre občianske a ľudské práva a Quovadis, o.z., združené v koalícii Za rovnosť vo vzdelávaní, privítali rozhodnutie vydané Okresným súdom Prešov, ktorý "odmietol segregované vzdelávanie rómskych detí na Základnej škole v Šarišských Michaľanoch. Rozhodnutie súdu je podľa nich veľmi dobrou správou smerom k rešpektovaniu princípu zákonnosti na Slovensku a dodržiavaniu práva na rovný prístup k vzdelávaniu, ktoré patrí všetkým deťom. Zároveň je tento rozsudok prelomový, pretože po prvýkrát súd konštatoval, že na Slovensku existuje segregácia vo vzdelávaní."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rozhodnutie súdu je na prvý pohľad chvályhodné, pretože súd zaujal formálne morálne jasný aj elegantný postoj: segregácia je zlá a vytváranie tried s čisto rómskymi žiakmi nie je primerané cieľu prispôsobiť výuku individuálnym výchovno-vzdelávacím potrebám dieťaťa s ohľadom na osobné schopnosti a možnosti, sociálne a kultúrne zázemie. Tento postoj, rovnako ako iné absolútne morálne súdy, je príťažlivý a elegantný v tom, že je jasný, zrozumiteľný a nevyžaduje od jeho zástancov zaoberať sa nepodstatnými detailmi, ako je napríklad reálny život v mnohých obciach podobných ako sú Šarišské Michaľany či skutočné potreby rómskeho etnika vyjadrené v petícii rodičov zo Šarišských Michalian a susedných Ostrovanov. Nevyžaduje od zástancov ani rešpekt pred čistou matematikou, že menšina v týchto lokalitách a týchto školách nie je rómska.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A nakoniec skúsme C: škola teda musí do 30 dní desegregovať. V každej z 24 tried musia byť žiaci pochádzajúci z rómskeho i nerómskeho etnika. Aké môžu byť praktické dôsledky tohto morálne chvályhodného riešenia?

Po prvé: V škole Šarišských Michaľanoch môže nastať totálny chaos, kto bude kde a s kým v triede. Uprostred školského roka sa bude meniť zloženie tried, žiaci sa budú musieť prispôsobovať kde pomalšiemu, tu rýchlejšiemu postupu. Doplatia na to v konečnom dôsledku všetci. Čísla nepustia, vo väčšine tried a hlavne v nižších ročníkoch budú vzhľadom na demografický vývoj prevažovať žiaci pochádzajúci z rómskeho etnika. Mnohí rodičia už avizovali, že svoje deti zo školy zoberú a radšej ich budú voziť do vzdialenejších "bielych" škôl. Tým sa chaos z obce Šarišské Michaľany prenesie aj na školy v okolitých obciach. Prístup rodičov pritom môžeme stokrát morálne odsúdiť, prakticky ho aj tak nezmeníme, kým sa nezmenia iné okolnosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zostáva aj možnosť, že by sa deti z iných obcí začali zvážať, aby sme zadosťučinili žalobcom aj rozhodnutiu súdu. Nedá mi nepovedať, že aj mnohí teoretickí zdatní aktivisti by mohli mat záujem školám pomôcť aj praktickým dlhodobejším pôsobením.

Dnes teda hrozí, že skutočným dôsledkom rozhodnutia súdu bude, že zo školy, kde síce deti boli v triedach čiastočne oddelené, ale aspoň rôznych školských a voľnočasových aktivít sa zúčastňovali spolu, sa postupne stane prakticky čisto rómska škola. Namiesto úprimnej snahy o takú mieru inklúzie, aká je v daných podmienkach realisticky možná, tak budú postupne čím viac vznikať čisto "biele" a čisto "rómske" školy.

A mimochodom, príklad „dobrej“ školy v Medzeve? Podľa denníka SME: "Väčšina detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré neabsolvovali materskú školu, sú v rómskych triedach.“ Tam volia učitelia predsa len iný prístup, iné tempo. „To však neznamená, že v nich budú do ukončenia povinnej školskej dochádzky“, vysvetľuje riaditeľ. Škola je v poriadku. Je potom správne to, keď sa predstavila obec Medzev ako protipól školy v Michaľanoch?

Totiž ak zoberieme rozsudok súdu vážne, potom aj škola v Medzeve bude nútená svoj model zmeniť. Do tried, kam dnes chodia len deti, „ktoré poznali len chudobu, špinu, hlad, krik, prídu k nám neupravené a zavšivavené," aby sa tam vďaka obetavej práci učiteľov postupne dostali na rovnakú úroveň, ako ich ostatní spolužiaci, budú aj v Medzeve musieť zaraďovať od začiatku aj ich spolužiakov zo zmiešaných tried. Nechám na čitateľovi, nech posúdi praktické dôsledky decembrového rozhodnutia súdu. Nemôžeme však nepripustiť, že nech bolo rozhodnutie súdu, a predtým žalobcov myslené akokoľvek dobre, jeho praktické dôsledky poškodia nielen „zlým" školám, ale aj tým „dobrým." Kto potiahne túto reflexiu ďalej, pochopí, že delenie škôl na „dobré" a „zlé" je nezmysel, a že rozhodnutie súdu robí deťom z rómskeho etnika medvediu službu, a že povedie nie k „dodržiavaniu práva na rovný prístup k vzdelávaniu, ktoré patrí všetkým deťom," ako dúfajú žalobcovia, ale k postupnej segregácii na úrovni škôl a celých obcí. Miesto toho, aby sme sa postupne presúvali od čisto rómskych špeciálnych škôl k čoraz viac inkluzívnym formám vzdelávania, dostaneme sa presne tam, kde sme začali: k čisto rómskym školám, ktoré majú najmenšiu šancu zabezpečiť deťom z rómskeho etnika rovnaký štart ako ich lepšie sociálne situovaným spoluobčanom.

Aké sú teda skutočné riešenia? Buď zvolíme prístup prešovského súdu. Nevyhnutnou a medzinárodnými skúsenosťami potvrdenou reakciou bude, že bohatší rodičia sa budú snažiť z desegregovaných škôl svoje deti presunúť inam. Tomu sa dá zabrániť len spôsobom, že štát prikáže rodičom zapísať deti do škôl v mieste bydliska. A ak rodičia zareagujú odsťahovávaním, bude potrebné postupne zabezpečiť aj rozvážanie detí do škôl mimo miesta bydliska, aby sa zabezpečila ich dôsledná desegregácia.

Alebo zvolíme praktickejší prístup, o ktorý sa viac alebo menej úspešne snažia školy v Medzeve alebo v Šarišských Michaľanoch. Budeme sa snažiť prispôsobiť výuku individuálnym výchovno-vzdelávacím potrebám dieťaťa s ohľadom na osobné schopnosti a možnosti, sociálne a kultúrne zázemie, ako nám to nakoniec prikazuje aj Školský zákon a zdravý rozum.

To, mimochodom, tiež neznamená, že súčasný stav netreba meniť. Na ministerstve už dnes pracujeme na tom, aby sa postupne všetkým sprístupnil aspoň posledný ročník materskej školy a deti chodili na základné školy lepšie pripravené. Vieme, že školy ako Šarišské Michaľany a komunity ako Ostrovany budú potrebovať intenzívnejšiu podporu, ale aj intenzívnejší dohľad štátu - na to je však potrebná detailná znalosť terénu a úprimná spolupráca všetkých zainteresovaných rezortov. Po názorovom obrate štátnej tajomníčky ministerstva práce by to bola, konečne, cítim, aj vecne dobrá práca.

Na záver: predtým než začnem vynášať absolútne súdy alebo navrhovať ukvapené riešenia, sa preto chystám so situáciou v Šarišských Michaľanoch v pondelok zoznámiť osobne. Pevne verím, že už čoskoro vás budem môcť informovať aj o ďalších praktických riešeniach, nad ktorými uvažujem.

Jaroslav Ivančo

Jaroslav Ivančo

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

štátny tajomník MŠVVaŠ SR Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu